79. výročie oslobodenia našej obce - 24. január 2024

Mária Rázusová-Martáková
Všetkým, čo vojnu chcú

Sa spýtajte,
ó, spýtajte sa materí,
či túžia za vojnou, keď deti uspávajú,
či túžia zas blúdiť od dverí do dverí
s batôžkom perín - k tým, čo strechu dajú!

Otcov sa spýtajte!
Tých otcov skúpej reči,
čo s tajnou pýchou rast synov sledujú -
či sa im chce do múk, hrôz a nebezpečí
rozbíjať svet, čo sami tak budujú!

Detí sa spýtajte!
Ich očiek ako studne...
Nuž?... kto si trúfa ich zavaliť pohromou?
Kto túži zbaviť ich matiek ruky vľúdnej,
priniesť im hlad a strach - dať trosky za domov!

Milencov tážte sa!
Oni sú soľ zeme
a vlastná sila ich napĺňa úžasom...
Bojovať? Oj, áno - lenže za mier chceme,
za dom a záhradku s oblohou belasou!

Zvierat sa pýtajte!
Smutných radov koni,
čo v paľbe zúrivej šli krotko po svoj diel;
vtákov sa pýtajte, spálených jabloní,
mostov sa pýtajte, kto z nich by vojnu chcel!

Zeme sa pýtajte!
Zbitého jej tela,
rozrytých chotárov, vypálených miest...
Ó, tej sa pýtajte, či by vojnu chcela,
či chce piť našu krv, naše telá jesť...

A všetko zvolá: Mier!
A všetci skríknu: Nie!
Svet túži skvitnúť už radostnou obnovou.
Kto požiar zapáli, nech v ohni zahynie! -
Mier musí vyhrať boj na slávu domovov!

Oslobodenie Novej Ľubovne:

Oslobodzovanie obce Červenou armádou sa uskutočnilo v rámci Západokrapatskej operácie. Nemecké vojská pred útočiacimi jednotkami Červenej armády ustúpili na čiaru Jarabina - Kamienka - Hniezdne - Nová Ľubovňa. Po preniknutí vojsk 129. streleckej divízie Červenej armády do Starej Ľubovne a jej oslobodení jeden pluk tejto streleckej divízie mal cez Novú Ľubovňu, Kolačkov a Podolínec obísť nepriateľa smerom na Veľký Lipník. Touto úlohou bol veliteľom 129. streleckej divízie poverený 320. gardový strelecký pluk pod velením Andreja Petroviča Fokina. Veliteľ pluku vyslal v smere predpokladaného postupu jazdecký a peší prieskum, aby zistil prostriedky a sily nepriateľských oddielov a ich obranné postavenia. Po prieskume začala bojovú činnosť strelecká rota, posilnená batériou kanónov a čatou mínometov. Nemecké vojsko začalo z obce  ustupovať 23.01.1945. Posledné časti nemeckého vojska opustili obec 24.01.1945 o 6.30 hod. Tesne pred ústupom nemecká armáda vyhodila v obci do vzduchu telefónne stĺpy a drevený most cez potok Jakubianku, pričom bolo poškodených asi 10 okolitých domov. Pri ústupe z obce Nemci brali všetko, čo im prišlo pod ruky, najmä kone a dobytok.

Prvé prieskumné oddiely Červenej armády postupovali smerom od Šambrona. Do obce prišli v noci z 24. na 25.01.1945 (okolo 2. hodiny.) Obec bola oslobodená bez väčších bojov. V prestrelkách s postupujúcou Červenou armádou, ktoré sa odohrali pred domom Michala Krupku, boli výbuchom granátu ranení dvaja príslušníci Červenej armády a zastrelený jeden nemecký vojak. Ďalší dvaja nemeckí vojaci padli v poli smerom na Kolačkov. Predstavitelia obce a občania vojakov 320. gardového streleckého pluku Červenej armády slávnostene privítali. Jednotky Červenej armády sa v obci zdržali iba krátko. Po vyhnaní Nemcov z obce postupovali smerom na Kolačkov. Ihneď po oslobodení obce 25.01.1945 bol voľbou utvorený miestny národný výbor (MNV). Jeho predsedom sa stal Alexej Pečarka, podpredsedom Jeroným Smrek, členmi boli Ján Bočkaj, Tomáš Barlík, Martin Jendrichovský, Benedikt Konkoľ.

Miestny národný výbor ihneď po svojom ustanovení organizoval pomoc postupujúcej Červenej armáde. Obyvateľstvo ochotne priespievalo na zásobovanie armády najmä poskytovaním povozníkov a pracovných síl na rekonštrukciu zničených mostov a ciest. Pri povozníctve v Poľsku padol povozník Roman Barlík.

Po vyhlásení mobilizácie SNR,  9.02.1945,  bolo povolaných do činnej vojenskej služby 31 občanov. Prezentácia osôb povolaných k nástupu vojenskej služby sa konala v Československom reálnom gymnáziu v Levoči 11.04.1945. V bojoch za oslobodenie okrem R. Barlíka padli: Peter Barlík, Karol Kmeč, Šimon Konkoľ, Štefan Konkoľ a Jakub Repka...

(zdroj: Monografia Nová Ľubovňa

Partizánska hymna

Tichá noc, tmavá noc krásna je.
Partizán na horách bojuje.
Mesiačik, ten celú noc nejde spať,
s partizánom musí stráž držať.

Keď vyjde partizán von z hory,
srdce mu bojove zahorí.
Slováci, poďte všetci do boja,
vlasť naša slovenská nás volá!

Národ náš slovenský, nie si sám.
Na horách stráž drží partizán.
Tam bojujú Češi a Slováci,
bratia Rusi, Srbi, Poliaci.