8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom

Druhá svetová vojna bol rozsiahly a krvavý ozbrojený konflikt, počas ktorého prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale rovnako aj svojim charakterom i krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.

Začiatok 2. sv. vojny

Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch.

Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne.


Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu.

Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr snažil zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.

Ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. S Nemeckom kolaborujúca vláda slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu.

Kapitulácia Nemecka

Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje.

Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste.



Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka v spojitosti s oslavou Dňa víťazstva - v európskych štátoch 8. mája, v Ruskej federácii a krajinách bývalého ZSSR 9. mája - spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája. Sovieti si vyžiadali opakovanie jej podpisu 8. mája v Berlíne. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času - vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája.

Po páde socializmu sa oslavy pádu fašizmu presunuli na 8. máj

Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých východoeurópskych krajinách presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. V Rusku ho doteraz slávia 9. mája.

Počas druhej svetovej vojny obyvatelia našej obce ochotne prispievali na zásobovanie armády najmä poskytovaním povozníkov a pracovných síl na rekonštrukciu zničených mostov a ciest.

Pri povozníctve v Poľsku padol povozník Roman Barlík. V bojoch za oslobodenie padli:

Roman Barlík

Peter Barlík

Karol Kmeč

Šimon Konkoľ

Štefan Konkoľ

Jakub Repka.

P a d l é m u    v o j a k o v i

S povzdychom horkým nad hrobom sklonený

prelievam tíško modlitby sĺz a smútku.

Môj vojak dobrý,

ktorý si hrdinstvom platil svätú daň,

hoci si umrieť nemusel,

splietaj si šťastne mliečnou cestou hviezdy zlaté.

Zem tvoja drahá

balzamom potrie rany tvoje veľké,

uľahčí ti kroky cesty večnej

a nebo naše čisté

jak obväz mäkký rozloží sa v duši.

Môj vojak dobrý,

čo v diali neznámej odpočívaš,

obeť tvoja žije

a ľud tvoj spomína ťa denne

za hrdosť, čo si k dúham pozdvihol,

za bolesť, čo si v temno zaklial,

za podlosť, čo si päsťou zmaril,

za zradu, čo si krvou vykupoval,

za pravdu našu poškvrnenú,

za nádej nových čias,

za úsvit, ktorý slnkom žiari,

v ktorom rod tvoj bude žiť

a obeť tvoja prekvitať.

Môj vojak dobrý,

s povzdychom horkým za všetkých živých,

nehodných možno tvojej krvi vyliatej,

pokory slová odriekam.

Ty, ktorý si zmieral

v sprievode smrtonosných striel,

v chorále desných kanonád,

bez slova útechy,

bez slova uznania.

Si idol jasný v očiach našich nízkych...

(Ján Brocko)