Advent 2016

O bdení a o pripravenosti je čas adventu, ktorý  začneme. Advent je časom prípravy na prvý príchod Božieho Syna medzi ľudí a časom očakávania druhého Kristovho príchodu na konci vekov. Preto nebojme sa tmy, katastro-fických scenárov, apokalyptických predpovedí, zlých časov, ale buďme pripravení na to všetko a hľadajme svetlo, pevnú skalu a “Slovo života." Hľadajme pokoj a svetlo v modlitbe pri adventnom venci so svojou rodinou a prosme, nech náš Pán zveľadí a rozhojní našu lásku navzájom i voči všetkým, keď príde náš Pán so všetkými svojimi svätými (porov. 1 Sol 3.12).

 Je tu čas adventu. Čas modlitby pri svetle adventného venca, čas prípravy na najkrajší príchod Božieho Syna na tento svet. Je čas prípravy na vianočné sviatky, začiatok nášho vykúpenia.

Prajeme požehnaný čas adventu.

História adventu:

Začiatky adventu siahajú do 4. storočia, kedy sa v oslavoval určitý počet  adventných nedieľ (2 až 6). Až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne. Adventné obdobie teda ľudstvo oslavuje už od 7. storočia nášho letopočtu. Začína sa 4 nedele pred Štedrým dňom a práve na Štedrý deň končí. Samotné slovíčko „advent“ je latinského pôvodu a znamená v preklade „príchod“. Je to teda obdobie prípravy na príchod Mesiáša - na narodenie Ježiša.

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa po západe slnka na Štedrý večer (na vigíliu Sviatku Narodenia Pána). Zároveň je to začiatok nového Litrugického roka. "Nový rok" teda oslavujeme my, kresťania, na 1. adventnú nedeľu.

Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia a tretia sa nesie v znamení radosti. Hoci pre advent je typická fialová farba, práve v tretiu adventnú nedeľu, ktorá sa nazýva Gaudete, ju nahrádza veselšia ružová. Akoby už táto farba zvestovala a nabádala k oslavám a radosti. Štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach bezprostredne pred narodením Ježiša. Adventné obdobie vrcholí vigíliou.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti, kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť adventu do 17. decembra dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. V našich krajinách nie je možno tak rozšírený ako napríklad v Spojených štátoch. Tam sa adventným vencom ozdobujú dvere domov. Tento symbol sa však do užívania dostal podstatne neskôr, ako samotné oslavy adventného obdobia. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19. storočia, presnejšie z roku 1838 z Hamburgu, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Pod vencom bola pokladnička na milodary pre opustené deti. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku. Dnes sa už na adventných vencoch používajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.