Prvou adventnou nedeľou začína nový cirkevný rok a adventné obdobie.
Na jeho začiatku si v prvom rade si uvedomujeme, že zas prežívame čas, v ktorom sa pripravujeme na druhý príchod Ježiša Krista, zároveň si pripomíname obdobie, ktoré predchádzalo narodeniu Ježiša Krista. Advent má dve časti – čas od Prvej adventnej nedele do 16. decembra, ktorá je zameraná práve na to čo je v našom živote podstatné – uvedomenie si skutočnosti, že Kristus príde v sláve súdiť živých i mŕtvych.
V druhej časti Adventného obdobia od 17. do 24. decembra nám Cirkev v liturgii pripomína bezprostredné udalosti, ktoré predchádzali narodenie Ježiša Krista a sú tou vlastnou prípravou na slávenie najradostnejších sviatkov na slávenie Vianoc, prežívanie tajomstva narodenia Ježiša Krista. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Vianočné sviatky a príprava na ne, majú svoj hlbší zmysel v príprave našich sŕdc na prijatie Božích milostí cez sviatosti.
Advent nám pripomína, že Kristus prišiel, ale aj že príde. A život veriacich je neustálym a bdelým očakávaním toho príchodu. Nejde iba o to, aby sme pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedinke. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista.
Prvou adventnou nedeľou ( v tomto roku 1. decembra ) sa pre kresťanov začína obdobie intenzívneho pripomínania dvoch príchodov – toho historického i budúceho Adventu. Slovo advent pochádza z latinského adventus a znamená príchod. Symbolom sú sviece, ktoré sa zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Postupne sa do Vianoc zapaľuje jedna sviečka za druhou.
Najčastejšie sú sviečky tmavomodré alebo fialové symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Tretia môže byť vo farbe ružovej, ktorá je liturgickou farbou Tretej adventnej nedele nazývanej Gaudete – Radujte sa.
Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána.
V tomto období sa veriaci v katolíckych, evanjelických a ďalších kresťanských chrámoch schádzajú k sláveniu Eucharistie, modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. Liturgické rúcho v advente je fialové, pri rorátnych svätých omšiach, ktoré majú mariánsky charakter biele.
V Katolíckej cirkvi je prvá adventná nedeľa už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.
Prvá sviečka vzdychla a povedala: "Volám sa MIER . Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú.” Jej svetielko bolo čím ďalej slabšie, až nakoniec celkom zhaslo… Svetlo druhej sviečky zablikalo a sviečka povedala: “Volám sa VIERA. Som zbytočná, pretože ľudstvo nechce o Bohu nič vedieť. Nemá teda význam, aby som horela.” Miestnosťou zavial prievan a druhá sviečka zhasla. Ticho a smutno sa o slovo prihlásila tretia sviečka. “Volám sa LÁSKA. Už nemám dosť sily, aby som ďalej horela. Ľudia ma odložili nabok. Vidia len sami seba a nikoho iného, koho by mali mať radi.” A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo… Vtom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: “Vy predsa musíte horieť, a nie byť zhasnuté!” A takmer sa pustilo do plaču … Vtom sa dostala ku slovu i štvrtá sviečka a povedala: “Neboj, sa, pokiaľ ja horím, môžeme znovu zapáliť i ostatné sviečky. Volám sa NÁDEJ. ” Dieťa od tejto sviečky zapálilo zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky. Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť … A každý z nás by mal neustále udržiavať plamene mieru, viery, lásky a nádeje .
Advent
Advent je krásne čakanie.
Advent je ÁNO, nikdy NIE.
Advent je ráno, roráty,
nádej a pohľad usmiaty.
Advent je veniec modlitieb,
domov a mamin čerstvý chlieb.
Advent je svetlo do temnôt
a živá rosa ranných nôt.
Advent je ÁNO, nikdy NIE.
Radostné, pravé pokánie.