Daniel Jendrichovský - basketbal

Daniel Jendrichovský, generálny manažér Young Angels Košice a majiteľ bývalého úspešného ženského basketbalového klubu Good Angels Košice, bude 18. septembra na konferencii SPORT (R)EVOLUTION diskutovať o tom či sa dá neprerobiť na športe. „Good Angels je už, žiaľ, minulosť aj keď plná nádherných zážitkov a veľkých víťazstiev. Poháňala ma ctižiadostivosť, láska k nádhernému športu a obetaví priatelia. Neľutujem roky tvrdej práce a ťažkých rozhodnutí. Naplniť trikrát osemtisícovú halu na ženskom klubovom basketbale je mojím najväčším triumfom,“ rozhovorila sa duša košického ženského basketbalu.

Išli by ste do toho s terajšími skúsenosťami znova?

Veľmi rád. Ak by sme dokázali naplniť rozpočet z roku 2008, kedy sme mali k dispozícii 1,3 mil. eur, som si istý, že by sme mohli opäť atakovať euroligové štvrťfinále a zaradiť sa medzi desiatku najlepších v Európe. Kombinácia ekonomickej krízy, dôsledkov nového zákona o športe, neexistujúcej infraštruktúry a nezáujmu samosprávy to stavia iba do roviny snov.

Basketbal v Košiciach nezanikol. Pokračujete na amatérskej úrovni s názvom Young Angels Košice. Ako hodnotíte prvú sezónu tohto projektu?

Naplnila naše očakávania plnou mierou. Naše mladé odchovankyne sa v Extralige, ani v európskych súťažiach nestratili. Naša akadémia potvrdila progres a zaradila sa medzi top európske programy. U18 dokázala triumfovať v prestížnej európskej lige EGBL a naše odchovankyne tvoria základ mládežníckych reprezentácií.

Slovenský šport potrebuje takých ľudí ako ste vy. Kde je chyba, že buď zo športu odchádzajú alebo oň nemajú záujem?

Veľmi ma mrzí, že na Slovensku je to už len o fanatikoch. Noví neprichádzajú a „opotrebovaní“ vzdávajú tento boj. Ten sa totiž nedá vyhrať. Väčšinou jediný majiteľ, ktorý je srdcom aj dušou spätý s klubom, dá svojmu športu všetko, obetuje svoje financie a veľa krát aj rodinu pre úspech.  Keď sa vyhráva, užije si spolu s hráčmi a trénermi trochu slávy, no neúspechy si vypije zväčša sám. Najmä, ak je neúspech spojený s finančnými problémami.

Dá sa v dnešnej dobe v športe neprerobiť?

Záleží na tom, čo chcete dosiahnuť. Je množstvo príkladov, kde partia fanatikov skombinuje poplatky rodičov, alebo účastníkov, a zrealizuje krásne športové podujatie s finančným profitom. Ak sa však pýtate na vrcholový šport, je to skôr o zázrakoch typu Peter Sagan, alebo Petra Vlhová. V ich prípade sa spojili fanatizmus a obetavosť rodičov, nadľudské tréningové dávky, zdravie a somatotyp. Iba futbal v kolektívnych športoch dokáže byť profitabilný. Pravdou je, že šport je dnes určitou formou charity.

Pripúšťate, že by ste v budúcnosti robili basketbal v podobnej miere ako v minulých rokoch?

Otázok ako je táto dostávam veľa, a najčastejšou odpoveďou je prirovnanie k hibernácii. Good Angels spia zamrazení a čakajú na dobu, keď bude sociálna a ekonomická situácia naklonená športu. Verím, že akadémia vychová v nasledujúcich rokoch hráčky európskej úrovne, že ľudia ktorí riadia tento štát pochopia spoločenský význam športu a ekonomika umožní náš návrat.

Čo by sa podľa vás malo v systéme športu zmeniť, aby kvalita rástla a kluby nemali finančné problémy?

Prístup štátnych orgánov a samosprávy k športu. A netýka sa to len Ministerstva školstva. Na poplach by malo biť hlavne zdravotníctvo! Financie na šport sa vrátia niekoľkonásobne, ak bude populácia zdravá! Financovanie športu musí byť rovnomerne rozdelené, nesmie byť plne závislé od súkromných zdrojov. Marketingový trh na Slovensku je malý, tobôž keď zahraniční majitelia firiem nemajú záujem podporovať slovenský šport.

V hokejovej extralige znížili rozpočet obaja finalisti tohto ročníka. V čom vidíte problém?

Marketingový koláč na Slovensku sa každý rok zmenšuje a priznajme si, že giganty typu Facebook, Google a Youtube nám berú potenciálnych inzerentov. Športová reklama prehráva boj o milióny videní, a tak naplniť rozpočet dokážu iba najlepší.

Viete prezradiť, o čom budete na konferencii hovoriť?

Dotknem sa práve pilierov financovania športu. Chcem ukázať ako sme profesionálny šport zahnali do slepej uličky. Spoločnosť sa tridsať rokov od nežnej revolúcie veľmi zmenila, no práve šport sa prispôsoboval najpomalšie a buďme úprimní, zbabrali sme to.