Zborník obsahuje asi tritisíc slov, nechýbajú ani vinše, piesne z prostredia obce či krstné mená, ktoré sa v minulosti v Novej Ľubovni najviac používali.
„Počas práce na slovníku som prišla na to, že keď naši ľudia prestali gazdovať a používať poľnohospodárske náradie a krosná, náš krásny kroj a prestali spracovávať ľan, či piecť domáci chlieb v 'pjekarňiku' - prestali používať aj pomenovania týchto náradí v nárečí. Tieto slová zapadali prachom, minulosť ich pochovala,“ povedala D. Jeleňová.
Práve vydaním nárečového slovníka chcela autorka časť histórie Novej Ľubovne zachovať.
S myšlienkou dať na papier nárečové slová sa pani Darina pohrávala už pred rokmi.
Priznala, že jej tvorbu urýchlila aj choroba, ktorá ju postihla. Pravý impulz však prišiel až v spolupráci s jej sestrou Ľudkou Repkovou.
„Je učiteľkou v škole. So žiakmi pripravuje rôzne besiedky a programy pre rodičov. Nijakú scénku ešte neprebrala z príručiek či kníh. Vždy ich vymýšľala sama a nacvičila so svojimi školáčikmi. Už dávnejšie v nej skrsla myšlienka, že najbližšiu scénku napíše v novoľubovnianskom nárečí. Neverili by ste, ako ohromne to dedina prijala. Sestra svoje ďalšie scénky písala už len v nárečí. V tom čase sme obidve načrtli náš spoločný projekt Novoľubovnianskeho goralského nárečového slovníka.“
Slovník sa rozhodla autorka venovať svojmu nebohému otcovi Františkovi Rúrovi. Veľmi si ho vážila a milovala ho.
Zborník obsahuje aj múdrosti a piesne
Už teraz je isté, že goralské nárečie z Novej Ľubovne sa aj vďaka slovníku zachová. Podľa autorky to však bude zrejme už iba v písomnej forme a nie aj v bežne hovorenej reči.
„Je to veľká, preveľká škoda, veď je to krásne nárečie, je v ňom mnoho múdrosti našich predkov, má veľa nádherných piesní, riekaniek, prísloví, zaujímavých slovných spojení. A aby som nezabudla – je v ňom mnoho prekrásnych spomienok. Myslím, že nejako podobne vnímajú túto knihu aj moji rodáci z obce Nová Ľubovňa,“ zamyslela sa D. Jeleňová.
Jej slovník neobsahuje iba nárečové slová, ale aj vinše, pranostiky, príslovia, veršovanky a hry. Je v ňom aj rozprávka autorkinej babky, krstné mená, ktoré sa v Novej Ľubovni najviac používali.
Nechýbajú názvy jednotlivých rodín a cirkevných sviatkov, ale aj remeselníkov či obecných polí.
„Obsahuje aj 42 goralských novoľubovnianskych piesní, ktoré hudobne upravila sestra Ľudka. Päť z nich je náboženských a v novoľubovnianskom kostole sa dodnes spievajú. Spomeniem prekrásnu vianočnú pieseň Na voľej doľiňe alebo clivý Hymnus za zomrelých,“ doplnila autorka.
Pri skladaní slovníka jej pomáhali mnohí
Okrem sestry pomáhala autorke so slovníkom aj jej mama, postupne sa pripojili aj ostatní.
„Každé slovo mi bolo blízke, bolo vo mne. A predsa som sa veľmi často obracala na mamku Paulínu Rúrovú. Niektoré slová mi musela hľadať kdesi v kútiku mysle, dokonca sa občas obrátila na susedky, švagra, švagrinú. Samozrejme, prispieval i môj manžel, sestry a brat. Postupne sa v dedine akosi rozchýrilo, čo chystám, takže prispievali aj ďalší. Často tak robila Hanka Jendrichovská,“ prezradila pani Darina.
Dodala, že vďaka za slovník však patrí aj sponzorom a iným ľuďom, ktorých by sa dalo dlho vymenúvať
Novoľubovniansky goralský nárečový slovník má byť odkazom budúcim generáciám. Čítajú z neho napríklad aj v miestnej škole.
„Premýšľala som aj o tom, že by nemuselo byť zlé vytvoriť goralský krúžok v škole. Napríklad hravou formou vrátiť deti k nášmu nárečiu. Možno aj tak, že by žiaci dostali za úlohu od rodičov zistiť, z čoho všetkého sa skladá napríklad voz, krosná či čokoľvek iné - pravdaže, v nárečí,“ načrtla autorka.
V súčasnosti sa už zaoberá aj ďalšou zaujímavou myšlienkou.
„Zaujímavé by bolo porovnať goralské nárečia nášho regiónu. Bola by to dlhodobejšia práca a záujem by museli prejaviť aj starostovia goralských obcí. Pre budúcnosť by to však určite malo význam,“ naznačila Darina Jeleňová.
