Deň matiek - 19. máj 2013

Vie o nás všetko.

Viac, než mnohí iní.

A napriek tomu nikdy nesklame.

A nespomína dlho na prečiny.

O kom to vravím? Predsa o mame.

Mama.

Ten človek, čo najdlhšie mlčí, keď ubližia mu jeho najbližší.

Po každom páde sa znova chodiť učí. Po každom plači sa znova utíši.

Mama.

Tá večná kvetinka skromná. Vyperie, žehlí, sedí nad šitím.

a dá aj to, čo sama postráda.

Srdcom je pri nás, kam nevidia oči. Nechce nás stratiť. Veľmi nerada.

Preto sa bojí snáď viac, než by chcela. Hádam viac, než my sami o seba.

Mama vždy chcela iba ochrániť.

Potom  snáď tuší utajenú bolesť ukrytú hlúpo za drzosť a chlad.

Pridobre pozná naše srdce holé.

Mama.

Ten človek, čo vždy vie mať rád.

Prečo to mnohí prineskoro zistia?

Prečo sa stala mnohým privšedná,

tak ako breza so šumiacim lístím, tak ako svetlo každučkého dňa,

tak samozrejmé, že ho nevnímame a zabúdame zaň i ďakovať.

Tak vážme si ich, kým sú medzi nami.

A prosme Boha, nech bdie pri nich sám.

Veď by sme často v svete boli sami bez našich dobrých milujúcich mám.

A tým z nich, Bože, čo už s nami nie sú a ktoré kryje tichá čierna zem,

ktorým len sám vieš správne adresu, tým pošli od nás tiché - ďakujem.

Ďakujeme deťom i obetavým učiteľkám školy ( Mgr. Bernadete Hajastekovej, Mgr. Ľudmile Repkovej, PaedDr. Kataríne Barlíkovej, Mgr. Renáte Onderčovej )

za tak nádherný program, ktorý nás pohladil a povzbudil do ďalších dní.

Zvlášť patrí poďakovanie malému divadelnému zboru za umelecký zážitok, ktorý sme mohli prežiť vďaka umeleckým výkonom mladých dobrovoľných divadelníkov v predstavení "Dobrodružstvá Janka Hraška" od Jaroslava Rezníka.

Ako sa rodí divadlo

Niekedy stačí aj milá spomienka na niečo krásne, čo sme zažili ešte ako deti a radi sa k tejto spomienke vraciame. Takto bolo aj s divadielkom o Jankovi Hraškovi. Keď sa pred dvoma rokmi náhodou na výročnej schôdzi Červeného kríža stretli už dospelí mladí ľudia, začali spomínať na divadlo, ktoré ešte ako malé deti hrali, zrodila sa myšlienka zahrať si ho ešte raz. Nadšenie im nechýbalo, ale pri dnešnom zhone, ako zvykneme hovoriť, povinnostiach dospelých sa to dá len ťažko zvládnuť, a preto sme sa rozhodli obnoviť toto divadielko s deťmi zo základnej školy. Prišiel september, začal sa školský rok a túžba obnoviť divadielko o Jankovi Hraškovi sa stávala reálnejšou, keď na  škole začali pracovať deti v divadelnom krúžku.

Zháňanie textov, scenára, vyhľadávanie hereckých talentov i ochotníkov, ktorým nesmie chýbať trpezlivosť a nadšenie otvorilo dvere do divadelnej siene. Bola to namáhavá práca, ktorá vyžaduje veľké úsilie, ale i nadšenie.

Počiatočné nadšenie vystriedala náročná príprava, pravidelné stretnutia, učenie textov naspamäť, čas venovaný nácvikom, zháňanie kostýmov, rekvizít a hlavne trpezlivosť, ktorej pri takejto príprave nie je nikdy dosť.

Hovorí sa, že ak niečo robíte s nadšením a s dobrým chcením, všetko sa nakoniec vydarí. A tak sa aj nám podarilo stretnúť ochotných ľudí, ktorí nám pomohli s prípravou kostýmov, rekvizít, kulís, hudbou a ozvučením. Za čo im veľmi pekne ďakujeme.

Obnovené divadielko si mohli obyvatelia obce pozrieť v nedeľu a darovať tak milý darček všetkým mamičkám ."

Fotografie nám poskytli Mgr. Mária Folvarčíková a  Pavol Boďo

ĎAKUJEME