Deň otcov 19.6.2016

Sľúbi ti, že pre neho budeš vždy jeho malým dieťaťom, pre ktorého obetuje všetko, aby si bol ty šťastný...

Tretia júnová nedeľa sa pomaly, ale iste, začína udomácňovať v našich mysliach ako sviatok venovaný všetkým otcom.

Tradícia Dňa otcov vznikla v meste Spokane v štáte Washington, už v roku 1910. Američanka Sonora Smart Doddová si chcela uctiť všetkých otcov ako bol ten jej. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky sám musel vychovávať šesť detí.
Sonora vnímala svojho otca ako hrdinu a hneď ako sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok navrhla, aby podobný mali aj všetci otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín Sonorinho otca 19. júna 1910.Popularita sviatku rástla a tretia júnová nedeľa sa postupne stala sviatkom všetkých otcov. V roku 1966 prezident Lyndon Johnson podpísal prezidentské vyhlásenie, v ktorom stanovil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Z USA prišiel potom tento sviatok aj do Európy.

Nezabudnite v tento deň na svojho otca, venujte mu možno malú pozornosť, fotografiu v rámčeku, čokoládku... Alebo sa na neho len milo usmejte a porozprávajte mu o tom, ako veľmi ho milujete, ako mu ďakujete za všetko, čo pre vás urobil, otvorte svoje srdce a do hebkosti svojho pohľadu prelejte všetku svoju lásku, ktorú cítite k človeku, ktorý vám spolu s vašou mamou darovali to najdrahšie - ľudský život.

Nezabúdajme ani na tých otcov, starých otcov, ktorí už nemôžu sledovať vaše kroky, tešiť sa z vašich úspechov, zahojiť rany na duši, lebo nás už predišli do večnosti. Venujme im spomienku i modlitbu.

A samozrejme, nezabúdajme ani na nášho Nebeského Otca, lebo od neho pochádza všetko, on je začiatok i koniec. "On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom..." (Mal 3,24)

Pamätáš sa ocko?

Pamätáš sa ocko, keď som sa narodila?
Plakali sme vtedy spolu, bola to krásna chvíľa.
Či pamätáš ocko, keď som bola malá?
Pritúlil si ma do náručia, keď som sa v noci bála.
Učil si ma prvé slová, ako sa povie mama,
držal si ma za ruku, keď prvé krôčky robila som sama.
Čítal si mi rozprávky, čo nemali koniec,
snívali sme spolu skôr, než zazvonil zvonec.
Keď  sme  stáli pred škôlkou, mal si ocko v očiach  slzu veľkú,
malými krôčikmi do nového sveta, videl si kráčať svoju dcérku.
Dnes  už  bežím do škôlky, už nie som malé decko,
s hrdosťou dcéry vravím, toto je môj otecko.

Modlitba za otecka...

Anjeličku, môj strážničku,
opatruj môjho otecka…
Anjeličku, môj strážničku,
stráž mi môjho ocka.
Mám ho rada. Keď ho vidím,
zasvietia mi očká.
Viem, čo bude, keď mi občas
položí dlaň na vlásky.
Tvrdá bude od roboty,
ale mäkká od lásky...
(Milan Rúfus)