Ema Rusiňáková - poézia

Ema Rusiňáková, 14 rokov, 2. kategória, poézia

ZUŠ Jána Melkoviča, Okružná 9, 064 01 Stará Ľubovňa

hrdza

neprehliadnuteľná

pri každom dotyku

zanechá na ruke

špinavé odtlačky

sleduješ

ako sa s každou búrkou

rozširuje

a vždy si tak veľmi praješ

aby tam nebola

nenávidíš vedieť

že ju (ne)môžeš len tak

vygumovať

zhrdzavel si

0101

si ako čiarový kód

kľučkuješ medzi

nulami a jednotkami

všetko sa ti vidí rovnaké

tak veľmi jednoduché

čím ďalej lúštiš

tým viac sa mi strácaš

nikdy si si neuvedomil

aké hrubé sú sklá na oknách

až kým si sa ich nesnažil

rozbiť

nikdy si si neuvedomil

aký si krehký

až kým si sa ty sám

neroztrieštil

na malé kúsky

nikdy si si neuvedomil

ako ľahko môžeš otvoriť okno

bez toho aby si ho (sa) rozbil

až kým bolo neskoro

a všetko čo si za ním videl

nezahalila hmla

PSFU 2020
Ema Rusiňáková, 13 rokov
2. kateg., poézia
x x x
tajomstvá
ukrývam
v šiestich stranách
kocky
strácam hlavu
plazím sa po hranách
márne hľadám
správnu
v ktorej nájdem
tvoje olivovo-zelené
oči

SLOVO
jemný dotyk
roztrieštil mliečne sklo
jeho kúsky
pa-da-jú na zem
v podlahe ostali ryhy
x x x
stojím pred zrkadlom
vidím vlasy nos
uši ruky oči
vidím seba
ako sa na seba
nepodobám

NA HOJDAČKE
mráz sa mi schoval pod kožu
dostal sa mi až do hlavy
nohou píšem svoje meno
do oblakov
v ušiach mi kričí rieka
dotýkam sa vetra
mám oči plné neba
teba