Ignác Žemba
(1917-1992)
Narodil sa 26. apríla 1917 v Novej Ľubovni rodičom Jánovi a Marte Žembovej, rodenej Rurovej.
Po ukončení šesť tried Rímskokatolíckej ľudovej školy v Novej Ľubovni študoval na Gymnáziu v Prešove, kde 4. júna 1938 maturoval. Po maturite v tom istom roku začal študovať v Bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule.
Jeden ročník štúdia absolvoval v Prahe. 13. júna 1943 bol v Spišskej Kapitule vysvätený za kňaza. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Oravskom Veselom v roku 1943, v Rabči od roku 1944, v Ľubici od roku 1946, v Hniezdnom od roku 1950, v Ružomberku od roku 1953. Správcom fary bol v Liptovskej Lužnej od roku 1954 a v Batizovciach v rokoch 1960-1977. V tejto farnosti sa zaslúžil o objavenie a reštaurovanie vzácnych fresiek v r.k. kostole Všetkých svätých z pol. 13. storočia. Pod jeho vedením bol rekonštruovaný aj kostolík v Mengusovciach. Po dovŕšení 60-tky v roku 1977 odišiel do dôchodku do rodnej obce, v ktorej žil do roku 1982.
Potom odišiel do Charitného domova v Pezinku. Zaoberal sa históriou, najmä dejinami Spišského biskupstva. Prenasledovanie totalitným režimom ho duševne poznačilo.
Zomrel 6. augusta 1992 v Pezinku, kde je aj pochovaný na tamojšom cintoríne.