Lenka Starinská - poézia

Z jej tvorby:

Lenka Starinská, 11 rokov, 1. kategória, poézia

ZUŠ Jána Melkoviča, Okružná 9, 064 01 Stará Ľubovňa

ZÁCLONA

zakrýva okná

kradne výhľad

a všetko sníma

do bielych čipkovaných očí

dvíha sa

vlní

pri polievaní kvetov

iba prekáža

ale predsa má dušu

srdce umelca

tak jednoducho a zložito zároveň

zdobí oknový domov

TRÁVA

v jej zelených steblách

vidím

magickú ruku

prírody

aj to

ako od semienka rastie

a spieva

svoju pieseň

keď si do nej ľahneš

s úprimnosťou

tráve podobnou

si vezme

tvoj príbeh

a dá ti svoj

Do budúcnosti zatiaľ nedovidím

LÚKA

kamienky v tvojom náramku

počítajú hviezdy

jedna z nich ti padla do oka

šaty rastú spolu s trávou

do dlane ti sadlo jablko

nezatúlalo sa ďaleko od stromu

keďže máš s jabloňou

spoločné observatórium

ČO MÁM NA SRDCI

zakuklili sa mi oči

z uší mi vyteká med

v hlave hniezdia myšlienky

ako osy

zuby mi lezú po ústach

zrak sluch a chuť odišli

ostávaš len ty

bzučíš ako chrobák

si moje (s)vedomie

DO TMY

hľadám sa

bezsenné noci

stavajú mi klietku z kostí

aj pohladenie bolí

štyri nohy

štyri hrany ktoré tnú do živého

posteľ je veľké sídlisko

v každom byte jedna tieňová bábka

strach chce utiecť

no čas divá šelma ho tlačí do vankúša

oči sú jedinou lampou

sny sa z(a)razili

nočné mory sa idú uležať

ony už spia

ja nie

DIEVČATKO

sedí na lavičke

vedľa neho samota

na chrbte ťažký batoh

nohy sa mu zabárajú do listov

očami meria vzdialenosti

do budúcnosti zatiaľ nedovidí