Májové pobožnosti

Na jemných krídlach mája prichádza Mária, k nám, z nebeského raja, prekrásna ľalia. Ty Kráľovná si mája, prekrásny kvietok z raja. Ó, Mária.

Májové pobožnosti budú takto:

cez týždeň (t.j. od pondelka do piatku) začnú o 18:00 hod. Po ich skončení bude svätá omša.

V sobotu začnú o 7:00 hod. a po nich začne svätá omša.

V nedeľu budú májové pobožnosti ako súčasť popoludňajších pobožností.

Biskupi Slovenska nás prosia, aby sme májové pobožnosti obetovali aj na úmysel prehĺbenia úcty a lásky našich i francúzskych veriacich k našej Nebeskej Matke, Panne Márii.

 Ruženec

„Som Ružencová Panna Mária“, povedala Mária deťom vo Fatime v roku 1917. Modlitba ruženca je ústnou modlitbou. Táto modlitba je rozdelená na tri časti a zachytená v Lukášovom evanjeliu detstva. Prvá opisuje zvestovanie Márii Gabrielom, keď ju  oslovuje „Milosti plná“, potom je to návšteva u Alžbety, kde ju Alžbeta oslovuje ako „požehnaná medzi ženami“, a nakoniec tretia časť, kde Máriu vzývame ako Božiu Matku a našu Matku. V našej modlitbe nevieme často vyjadriť svoje pocity slovami. Cirkev nám ich ponúka, nemusíme pritom hľadať nejaké nové slová. Nemusíme sa obávať, že sa vieme modliť iba takto, že opakujeme iba tie isté slová. Sú inšpirované Duchom Svätým a Duch sa za nás prihovára vtedy, keď nevieme ako sa máme modliť. V tejto modlitbe rozjímame o jednotlivých častiach – tajomstvách života Ježiša a Márie. Donedávna tajomstiev bolo 15, teraz ich je 20. Mnohí sa pýtali, načo ešte pridávať k tým tajomstvám nové! Preto, aby sme mali ucelený obraz o Ježišovom živote. Práve preto je ruženec aj rozjímavou modlitbou, aby sme sa priblížili k Ježišovi. Ruženec je príhovornou modlitbou, keď pomocou nej odovzdávame iných ľudí Bohu. Stáva sa nám často, že nás iní prosia o modlitbu. Myslíme v tých modlitbách na rôzne tragédie, rodinných, spoločenské, svetové. Cítime, že mali by sme s tým niečo urobiť. Pomodlíme sa za to, niekedy kratšie, inokedy dlhšie. Zanechá nám to v duši akýsi nepokoj, lebo sme mohli urobiť ešte viac. Práve ruženec je takou formou dlhšej modlitby, keď pomocou nej odovzdávame iných ľudí Bohu. Chceme tým dať najavo, že nám problémy ľudí, spoločnosti, sveta, nie sú ľahostajné. Ruženec je modlitbou chudobných a maličkých. Je to modlitba,  keď sa nemáme chuť modliť z dôvodu únavy, opustenosti, temnoty, suchopárnosti. Keď dávame Bohu našu biedu. A nakoniec je to rodinná modlitba. Sv. Ján Pavol II. o nej napísal: „Potrebujeme sa vrátiť k rodinnej modlitbe a k modlitbe za rodiny, pokračovať v tejto forme modlitby ruženca. Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná; napodobňuje ovzdušie nazaretskej domácnosti, ktorej stredobodom je Ježiš: prežíva s ním radosti a smútky, svoje potreby a plány zverujú do jeho rúk, čerpá z neho nádej a silu pokračovať.“ 

Zdroj: internet