Október - mesiac úcty k starším

Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku, podľa vrások a bielych vlasov, podľa slov, keď ponára sa v rozhovore s deťmi do rokov, keď aj on bol mladý. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi, hovorí jedna ľudová múdrosť.

Jeseň, ktorej obdobím momentálne prechádzame, je až poeticky krásna. Nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave už belejú končiare vrchov. Všetko je jasné, priezračné a čisté. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. Jeseň je naozaj krásna. A v jednom zo svojich mesiacov, ktorý sme nedávno začali, nám pripomína jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka.

Je ňou úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k naším otcom a k naším mamám. K naším prarodičom. Ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby naše zostali hladké a nepoškvrnené.

Každý malý chlapec bude raz aj dedko. Dedka všetci v úcte majú, dedko vie vraj všetko, píše sa v jednej básni. Nepochybujme, že niečo podobné platí aj pre ženy. Bolo by nedôstojné, aby sme zabúdali. Všetci raz budeme starí. Ale starší ľudia nie sú menejcenní. Sú krásni. Krásni vďaka svojej múdrosti. Prejavujme im úctu, pretože nám ešte vždy majú čo dať. Človek sa učí celý život. A najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodina. Rodičia,  či starí rodičia.

Začal sa mesiac, kedy si týchto ľudí a to, čo pre nás urobili, pripomíname. Nikdy na nich nesmieme zabudnúť. Nikdy. A nepripomínať si ich iba v jeden deň alebo v jeden mesiac, ale každý deň v roku. Na záver si dovolím citovať niekoľko slov v mene tých, ktorým tieto dni patria: Tak nezabúdajme a vážme si. A budeme požehnaní.

„Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré. Nech sú požehnaní tí, čo mi prepáčili, že sa mi dnes opäť  vyliala káva...“

Zdroj: internet