Pochádza z Novej Ľubovne, s grafitom a uhlíkom si dávno tyká a hoci sa donedávna vnímal len ako tradicionalista, postupne prichádza na chuť vlastnej experimentálnej stránke i skrz akvarel či tuš. Reč je o Pavlovi Sásovi, ktorý svoje vrodené umelecké vlohy po šiestich rokoch štúdia v pražskej Akadémii výtvarných umení úspešne aplikuje na pôsobisku reštaurátorstva. S vycibreným zmyslom pre detail prinavracia hodnotným dielam zapadnutým prachom druhý dych.

PODKUTÝ MLÁDEŽNÍCKYM ATELIÉROM

Zakorenením profesijnej dráhy, po ktorej sa mladý 27-ročný umelec v súčasnosti uberá, bol práve silný stredoškolský zápal pre kresbu, uplatňujúci sa prv v rôznych amatérskych sférach. „Áno, titulné strany školského časopisu Gymploviny sa zo súčasnej perspektívy dajú považovať za moju ,čiernu kroniku´, ale každý niekde začína (úsmev, pozn. autora). Počiatky však siahajú ešte ďalej, na Základnú umeleckú školu Jána Melkoviča. Dodnes som rodičom vďačný za to, že ma nasmerovali k umeniu,“ takto priblížil Pavol dôvod, prečo si zo spektra odvetví zvolil práve reštaurátorstvo. Ako dopovedal, išlo skôr o radu, „bolo mi odporučené skúsiť radšej reštaurátorstvo než voľnú tvorbu, z čisto praktických dôvodov, so slovami ,umeniu sa môžeš venovať i bez diplomu´“.

Práce je vraj v reštaurátorskom sektore pomerne dosť, zatiaľ o ňu nemal núdzu. Ak je človek všímavý a počas štúdia sa osvedčí, tak si ho práca, ako hovorí mladý umelec, tak trochu sama nájde.

ZAMERANIE POD LUPOU

Zákutia tohto, takpovediac, umelecko-remeselného povolania prepleteného perfekcionistickými črtami nepozná každý, šikovný znalec žijúci a pôsobiaci v hlavnom meste Českej republiky, rozoberá gro svojej práce: „Moja špecializácia v rámci reštaurátorstva je pomerne rozsiahla. Zahŕňa diela od gotiky až po súčasnosť. Spadajú tu nástenné maľby, napríklad fresky v kostoloch, závesné obrazy na drevenej či plátennej podložke a polychrómovaná drevená plastika.“ Popri zamestnaniu sa zručný výtvarník snaží rozvíjať aj vlastnú tvorbu, ktorú verejnosti prezentuje na rozličných internetových platformách. „Boli obdobia, kedy som tvorbu odsúval na druhú koľaj, mal som pocit, že to pri reštaurovaní nedokážem stíhať. Teraz razím pravidlo, že denne musím a chcem niečo vlastné vytvoriť. Stačí i skica, rýchla štúdia za jazdy v električke, z času na čas zvládnem i väčší projekt.“

Z DENNÍKA REŠTAURÁTORA

Čo zanieteného obnoviteľa na práci najviac baví a ako zhruba prebieha dej prinavrátenia grácie? „Fascinuje ma, že dokážem znova vdýchnuť život zničenému dielu. Občas to býva náročné, ak je natoľko problematické, že sa mesiace snažíte len vymyslieť adekvátny spôsob revitalizácie. Vzhľadom na jedinečnosť diel je dĺžka procesu variabilná - niekedy stačí pár hodín, inokedy celé mesiace či roky. Závisí to od toho, v akom stave je dielo a ako sa na ňom podpísala história - pôsobenie času, samotná technika maľby, ktorou bolo vytvorené, prostredie v akom bolo uchovávané či zásahy predošlých reštaurátorov,“ približuje umelec a z jeho slov vyplýva, že je vcelku náročné zovšeobecniť priebeh obnovy, pamätajúc na originalitu výtvorov, avšak isté úkony patria medzi typické, „napríklad konsolidácia, lokálna či celoplošná, snímanie druhotných či neoriginálnych vrstiev - povrchové depozity nečistôt, degradované laky, druhotné premaľby a pod. Tmelenie, retuš, laková úprava. Neodmysliteľná súčasť je tiež priebežná fotografická dokumentácia.“ Reštaurátor na okraj poznamenal, že ak z diela ostane čo i len fragment, i ten je radno zachrániť, no isté poškodenia diel sú nevratné a priznávajú sa.

ÚSKALIA A KĽÚČOVÁ VYBAVENOSŤ

Reštaurátor Sás opisuje zásadné omyly, ktoré by sa pri snahe o nápravu nemali stávať. „Človek musí byť extrémne opatrný a radšej si dať pauzu, keď cíti, že nie je schopný dielu venovať sto percent pozornosti. Ublížiť dokážu taktiež nedostatočné znalosti a nepremyslenie krokov zásahu vopred. Počas návštevy galérie mi hlavou vďaka povolaniu často blúdia práve asociácie na nesprávnosti - zlá retuš, nevhodná štruktúra tmelu, príliš lesklý lak...“

K tomu, aby dielo nadobudlo pôsobivú finálnu podobu, prispieva aj pestrá zbierka náčinia. „Vybaviť plne funkčný ateliér stojí tisíce eur, pričom hovoríme o miestnosti so stabilnou klímou - ideálne konštantná teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Základné nástroje zahŕňajú tepelnú špachtľu, testovaciu súpravu na rozpustnosť druhotných vrstiev (organické rozpúšťadlá a vodné systémy), japan, melinex... radovo desiatky až stovky drobností.“

HOVORENÉ SLOVO NEPREKÁŽA

Každý umelec má prostredie, v ktorom sa mu pracuje najlepšie, Pavol priznáva, že niekedy je menej viac. „Pri vlastnej tvorbe mi stačí papier s ceruzkou a som schopný tvoriť hoc i v autobuse. Pokiaľ ide o hudbu a ticho, povedal by som, že je to pol na pol, no baví ma pri práci počúvať i hovorené slovo.“

Existuje mnoho chvíľ, kedy sa precízna reštaurátorská činnosť prelína s poctivou mravčou prácou. Čo teda patrí k dôležitým vlastnostiam dobrého reštaurátora okrem rešpektu voči zverenému dielu? „Trpezlivosť a zdravá sebakritika sú nevyhnutné. V tomto odbore je vždy dobré nechať si poradiť aj od kolegov, aby sme sa vyhli príliš subjektívnemu vkladu, ktorý by mohol narúšať autenticitu diela,“ odporúča P. Sás.

ZRKADLO TVORBY

Spomienky na svoje najstaršie zreštaurované dielo má obnoviteľ stále v živej pamäti: „Gotická doska s datovaním roku 1579. Ide o oltárnu dosku, ktorá je obojstranne maľovaná. Spolu s kolegom sme reštaurovali stranu s výjavom Posledného súdu. Ešte by som spomenul nástennú maľbu s obdobným výjavom z konca 16. storočia na najstaršom pútnickom mieste Štrnástich svätých pomocníkov v českom kláštore v Kadani. Na území Slovenska som zatiaľ nereštauroval, ale verím, že to príde.“

Ak by ste navštívili spomínaný františkánsky kláštor, kostol Nanebovzatia Panny Márie v Domažliciach či Slavonice, videli by ste Pavlove výsledky i prácu jeho kolegov. Veľkou zaujímavosťou, na ktorej sa zdatný umelec spolupodieľal, bol aj prieskum nástenných malieb v kaplnke sv. Kataríny na Karlštejne a hrdý je na úspešné snímanie druhotnej olejovej premaľby z gotickej dosky citlivého originálu.

„Rád by som dostal nevnímané aspekty náročnosti tohto povolania do povedomia verejnosti. Môj cieľ spočíva v propagovaní vlastného reštaurovania, ale, samozrejme, i voľného umenia prostredníctvom sociálnych sietí a videí na Youtube. Teší ma, keď vidím, že sa ľudia ku mne vracajú a dávajú mi nejakú formu spätnej väzby - pochvalu alebo konštruktívnu kritiku. Cením si oboje,“ uzatvára P. Sás.

Alexandra Chamillová, foto: archív: P.S.

Článok bol uverejnený v Ľubovniansksych novinách č. 14 (14. apríl 2021)