Požehnanie sochy Pána Ježiša v Dome nádeje - 15.6.2014

A tak, ako to počas omše vyslovil náš pán farár, že toto miesto má byť práve miestom nádeje a nie miestom smútku a trápenia, tak všetci prítomní prežívali radostne  slávenie tejto svätej omše, počas ktorej bola požehnaná nová socha zmŕtvychvstalého a nanebovstúpeného Pána Ježiša. Svätú omšu celebroval pán dekan zo Starej Ľubovne, Mgr. Pavol Lacko, za spoluúčasti nášho kňaza Mgr. Slavomíra Gallika a diakona Martina Pečarku. Autorom a zhotoviteľom celého diela je sakrálny umelecký rezbár Martin Barnáš z Kežmarku.

Za fotografie ďakujeme Mgr. Márii Folvarčíkovej.

Prečítajte si vysvetlenie významu zobrazenia diela tak, ako ho podal počas tejto svätej omše náš správca farnosti, Mgr. Slavomír Gallik:

         Budova postavená na cintoríne je miesto, kde sa schádzame väčšinou s bolesťou a smútkom v srdci, keď odprevádzame na poslednej ceste našich zosnulých. Smútok a bolesť je v našom srdci najsilnejšia, keď sme v tomto dome a lúčime sa s ľuďmi, ktorí boli blízky nášmu srdcu. Názov dom smútku vyjadruje realitu našich ľudských pocitov.

Kresťan ale nesmie zostať iba pri smútku - musí ísť ďalej. A práve kresťanská viera nás povzbudzuje mať v srdci nádej. Tak ako to hovorí v Liste Solúnčanom sv. apoštol Pavol: Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. (1Sol 4,13) Práve preto je pomenovanie domu smútku DOMOM NÁDEJE vyjadrením našej kresťanskej viery s akou by sme mali pozerať na náš prechod z pozemského života do večnosti. Vyjadruje, že aj keď naše srdce zarmucuje bolesť a smútok, posilňuje ho viera a nádej na večný život v spoločenstve Boha vo večnosti.

V našom Dome nádeje bola 2. júna 2014 nainštalovaná nová kompozícia oltárnej časti, ktorá nám chce pripomenúť práve vyššie spomenuté slová apoštola Pavla.

Celé dielo je vyrobené z dreva. Podkladová doska s polkruhovým výrezom je z dubového dreva. Konáre sú upravené opálením a kartáčovaním. Bohostánok a vrchné časti konárov sú pozlátené rýdzim zlatom. Plastika Pána Ježiša je vyrezaná z lipového dreva.

Dielu by sme mohli dať názov Ježiš Kristus - naša nádej.

Stredom - srdcom - centrom celého - je pozlátená schránka na Eucharistiu s vyobrazením kalicha a hostie a lúčov. Zlato - je vzácne, cenné, veľkolepé - je symbolom božskosti - Božej veľkosti, krásy a svätosti. Zlatý bohostánok je miestom, kde živý Boh - Ježiš Kristus v Eucharistii hmatateľne prebýva medzi nami.

Konáre - skrútené, tmavé - to sme my - naše ľudské srdcia (listy na konároch majú tvar srdca), naše životy - sú symbolom nás ľudí, nášho ľudského život tu na zemi s jeho obmedzeniami, starosťami, bolesťami, trápením a smútkom. S tým ľudský, čo nás často ťaží.

Konáre - my - sa obtáčajú okolo zlatého bohostánku a postupne získavajú lesk zlata, ktorý vrcholí - hore nad tým všetkým - tam je vyobrazený cieľ našej nádeje - zmŕtvychvstalý a nanebovstúpený Ježiš Kristus, ktorý nás svojím víťazným gestom chce povzbudiť a uistiť: Napriek svojmu utrpeniu, svojej bolesti ktorú teraz prežívaš - DÚFAJ, JA SOM PREMOHOL SMRŤ. KDE SOM JA, TAM BUDE I MÔJ SLUŽOBNÍK. PAMÄTAJ ČLOVEČE, ŽE TVOJIM PRAVÝM DOMOVOM A CIEĽOM JE NEBO !!!

Človekovi, ktorý posväcuje svoje srdce, posilňuje svoju vieru a buduje svoj vzťah k Bohu, - cez vieru, cez prijímanie sviatostí, najmä cez sviatosť Eucharistie, Boh to ľudské - niekedy krivé, často hriešne v jeho živote dokáže svojou milosťou premieňať na krásu a svätosť - a tak môže mať odôvodnenú nádej na stretnutie s ním v nebi.

Nech toto dielo slúži na oslavu Boha a k prehĺbeniu našej kresťanskej viery, nádeje a lásky, keď sa budeme so smútkom lúčiť s našimi bratmi a sestrami.

S veľkým citom dielo navrhol a zrealizoval umelecký rezbár p. Martin Barnáš z Kežmarku. Za jeho veľkú ochotu a spoluprácu mu v mene celej našej farnosti ďakujem. Pán Boh zaplať.

                                                                                                                                                                                                                                                                                           Slavomír Gallik