Prijatie 100 ročnej jubilantky - p. Márie Kmečovej, rod. Jančiovej

Mária Kmečová, rod. Jančiová – 100 ročná jubilantka

„Život je ako chlieb. Čím starší tým tvrdší, no zároveň každým dňom vzácnejší...“

Začiatkom augusta, občianka našej obce, p. Mária Kmečová, rod. Jančiová,  oslávila svoje sté narodeniny.

Táto udalosť je sviatočnou a vzácnou nie len pre jej najbližších, ale aj pre celú obec. Bol jej dopriaty vysoký vek a je to práve ona, koho už zopár rôčkov oslovujeme titulom „najstaršia občianka obce“.

Pani Mária je svedkom zašlých čias, živou kronikou, ktorá môže prehovoriť a živým slovom potvrdiť skutočnosť. Preto ju predstavujeme aj vám, lebo pre nás všetkých je cťou stretnúť človeka, čo už sto rokov kráča ľudským životom...

V matričnej knihe narodení obce Nová Ľubovňa z roku 1922,  na strane 40,  je pod poradovým číslom 102 zapísané meno Mária Jančiová, s dátumom narodenia 01. august 1922. Vtedy sa rodičom, Vincentovi Jančimu a Kataríne, rod. Beňákovej, ako druhé dieťa, narodilo dievčatko, ktoré sa v týchto dňoch  dožíva 100 rokov.

 Radi zaznamenávame takúto udalosť a máme z nej úprimnú radosť.

Život našej jubilantky bol už od rokov mladosti sprevádzaný aj smutnými udalosťami, veď mala iba 15 rokov, keď jej zomrela najbližšia osoba v ľudskom živote, jej mamička. Aj keď sa otec znovu oženil, Máriu vychovávali starí rodičia od Beňáka.

Ako 16 ročná začala slúžiť pri  v. d. p. farárovi Maguthovi. Jej dni boli naplnené domácimi prácami na fare, na gazdovstve fary, obsluhovaním pri rôznych cirkevných príležitostiach, ako boli napr. odpustové slávnosti, ktoré sa v obci slávili vždy s veľkou úctou.

Dňa, 16.02.1942, v našom novoľubovnianskom  kostole zazneli svadobné zvony Rudolfovi a Márii a tak, skoro ako 21 ročná,  začala novú etapu života, popredkávanú láskou, starostlivosťou o rodinu a úprimnou ľudskou radosťou, keď v spoločnom živote privítali na tento svet dve deti, syna Karola a dcéru Ľudmilu. Aj Mária sa chcela podieľať na zabezpečení rodiny a preto svoju silu i skúsenosti preukazovala aj v práci na poli, kde pracovala ako zamestnanec roľníckeho družstva. Jej zručnosť, ako dobrej gazdinej, sa osvedčila aj v neskorších rokoch, keď sa starala o poriadok v administratívnej budove družstva a z tejto pozície odišla do dôchodku.

Jej práca a pomoc neskončila, keď sa deti osamostatnili, pomáhala im s vnúčatami, s domácnosťou. A starostlivou bola hlavne vtedy, keď zomrela jej nevesta Angela. Snažila sa nahradiť vnúčatám túto veľkú stratu, hoci sama sa v tom čase vyrovnávala s odchodom manžela Rudolfa. No v ich dome opäť zažiarila radosť, keď prijali k sebe druhú nevestu, Máriu, a tieto dve Márie mali k sebe veľmi blízky a úprimný vzťah, až do prvého dňa, tohto nového roka, keď rodinu opäť postihol smútok z náhleho odchodu jej druhej nevesty.

Naša jubilantka, Mária, bola a stále je, už na pohľad skromná, pokojná žienka, ktorá má aj v tomto veku starosť o svojich blízkych a rada rozpráva o rokoch, dávno minulých, hlavne svojim vnúčatám, o živote, o práci, o ľudských hodnotách – a to všetko so silnou a úprimnou vierou, v ktorej prežíva celý svoj život, s modlitbou vďaky, s modlitbou prosby na perách, keď s úctou preplieta dennodenne zrnká ruženca.

Nuž, je to len zopár riadkov, ktorými sme zhrnuli úžasných 100 rokov. V nich však každý deň prežitý bol v pokore, skromnosti, ľudskej radosti , hoc občas zastretý aj ľudským zármutkom.

Milá naša jubilantka, p. Mária, úprimne sa tešíme s Vami a Vaše jubileum považujeme za skvost nielen pre Vás, Vašu rodinu, ale aj pre našu obec. Želáme Vám, aby ste sa ešte na tomto svete poradovali zdraviu, obklopená láskou a porozumením Vašich blízkych. Užívajte si ešte v spokojnosti krásne a šťastné dni.

Všetko najlepšie...