" Všetci dúfajú v Teba, Pane, a Ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a všetko živé napĺňaš svojím požehnaním. Kŕmiš vtákov v povetrí, aj krkavcov pri potoku, odievaš ľalie na poli a dávaš rásť rastlinám. Dávaš dážď i slnko v pravý čas. Prijmi pod svoju milostivú ochranu naše siatiny, polia, lúky, vinice i záhrady, ktoré nám sľubujú hojné požehnania. Pane, nedaj, aby nás nádej sklamala. Nedaj, aby naša dôvera bola zahanbená. Odvráť každú skazu od našich polí, daj nám dážď i slnko v pravý čas. Ochraňuj naše polia, lúky, vinice od škodlivej búrky a krupobitia a dožič, aby sme požehnanie, ktoré nám už teraz preukazuješ, neporušené pozvážali do svojich stodôl.
Prosíme Ťa, Pane, vylej svoje požehnanie na svoj ľud, aby naša zem z Tvojej dobrotivosti vydala svoje plodiny a my aby sme ich požívali na chválu a úctu Tvojho svätého mena. Skrze Krista, nášho Pána. Amen. "
Na Prosebné dni Cirkev prosí za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, a verejne ďakuje Bohu.
Prosebné dni sa určujú tri dni pred Nanebovstúpením Pána, záväzný je jeden deň. V prvom rade prosíme za požehnanie ozimín.
Pobožnosť za úrodu je veľmi stará. Bola to procesia na pole 25. apríla, ešte skôr ako bol na ten deň daný sviatok svätého Marka. Táto procesia dostala širší ráz za pápeža Gregora Veľkého |590 – 664|. Roku 588 bola v Ríme veľká povodeň vyliala sa rieka Tiber a nastala veľká bieda, ktorú znásobili najmä morové choroby preto pápež nariadil na vyprosenie pozemskej úrody a oddialenie morových chorôb na 25. apríla 590 kajúci sprievod s litániami, čo neskôr platilo pre celú Cirkev.
Prosebné dni zaviedol svätý Mamert, biskup vo Vienne (Francúzsko) roku 450. Za jeho čias sa vo Francúzsku opakovali zemetrasenia, nákazlivé choroby, hlad, bieda a iné nešťastia, ktoré ťažko sužovali obyvateľov. Svätý biskup videl v tom všetkom aj Božie tresty za bezbožný a hriešny život mnohých. Preto ich napomínal na obrátenie, na pokánie a na modlitbu k Otcovi milosrdenstva, ktorý nezavrhuje prosby a modlitby kajúcich detí. Aby sa ľudia v čím väčšom počte pripojili k týmto spoločným modlitbám, veriacich vyviedol von pod holé nebo, aby tu pred tvárou Pána nebies a celého sveta modlitbami a piesňami prosili o ochranu a o požehnanie dobrotivého Boha a aby sa tým zároveň utvrdili v dôvere v Pána. Procesie boli spočiatku len vo Viennskej diecéze, no po niekoľkých rokoch sa rozšírili po celom Francúzsku, až napokon prosebné procesie nariadil pápež Lev III. roku 804 pre celú Cirkev. Prosebné dni (lebo sa chodilo ku krížom) sa konali v pondelok, utorok a stredu pred Nanebovstúpením Pána.