Rok pandémie

 V  obyčajnom ľudskom živote je rok dostatočne dlhá doba na zhodnotenie, posúdenie, na zamyslenie... Tak aj uplynulý rok pandémie je obdobím, z ktorého môžeme čerpať fakty na názory, ale aj na poučenia. Veď tak veľa sa za ten čas zmenilo v našich životoch. Ak sa aj stane, že sme v pohode, skrývame svoj úsmev pod rúškom, bojíme sa objať blízkeho človeka, nič už dlhodobo neplánujeme, lebo nevieme, čo bude zajtra, o týždeň... Veľkým kamarátom je nám televízny a internetový signál, lebo hlavne prostredníctvom nich získavame aktuálne informácie, rady, pokyny, usmernenia. No povzbudí nás aj možnosť online kultúrneho vyžitia. Ako sme si už zvykli, zapáliť hromničnú sviečku a pokľaknúť v nedeľu spoločne pred televízorom, odkiaľ sa nám prihovárajú kňazi. Ako sme si už zvykli príbuzným len zavolať k sviatku a to prvé, čo sa dnes úprimne želá, je „ ZDRAVIE a nech bude už dobre“. Mnohí stratili prácu, istotu, rovnováhu..., no mnohí už stratili viac, svojich blízkych a to aj nečakane, náhle, v mladom veku...  Hádam nieto človeka, ktorý by sa za  to ročné obdobie nedostal do deprimujúcej chvíľky a otupený negatívnymi správami a obmedzeniami „nezadudral“ na súčasnú situáciu, politikov, opatrenia...

Možno by vtedy stačilo pomyslieť na to, v akej sme výhode, že máme toľko vymožeností v tejto ťažkej dobe, že máme elektrinu, teplo, jedlo, rôznorodú dezinfekciu, nekonečné množstvo jednorázových pomôcok, že máme televíziu, internet, lieky, vakcíny,  medicínske pomôcky..., ako by sme to zvládli, keby nás takáto pandémia zastihla 100 rokov dozadu? Koľko mnohonásobne strát by tento náš svet utrpel.

Možno by vtedy stačilo pomyslieť aj na to, koľko ľudí je stále ochotných pomáhať, že aj v našej blízkosti sú zdravotníci, lekári, hasiči, dobrovoľníci..., ktorí odchádzajú od svojich rodín a obetujú svoj voľný čas chorým, opusteným, izolovaným, nám všetkým.

Patrí  im veľké a úprimné POĎAKOVANIE, všetkým, ktorí za to uplynulé obdobie, ale aj teraz, pomáhajú i v našej obci, či už pri testovaní, roznášaní ochranných pomôcok či jedla dôchodcom, za každú nezištnú službu susedovi...

 ĎAKUJEME,  že  MÁTE SRDCE NA DLANI,  dobrom,  ochotou a láskou pomáhate a nezabúdate sa pri tom milo prihovoriť i usmiať.

POĎAKOVANIE právom patrí aj všetkým zložkám, organizáciám, ktoré sú obci nápomocné, ak treba. Veľké uznanie patrí vedeniu školy a všetkým jej zamestnancom, za odhodlanie, ochotu a chuť hľadať spôsoby, ako zabezpečiť aj naďalej vzdelávanie našich detí v tej najlepšej možnej miere.

POĎAKOVANIE vyslovujeme aj farskému úradu, ktorý pri každých nových opatreniach hľadá vždy nové, možné spôsoby a postupy, aby sme nestratili kontakt s našim chrámom, do ktorého by sme sa už mnohí tak radi vrátili a pokľakli na obe kolená.

POĎAKOVANIE patrí ale aj Vám,  všetkým obyvateľom našej obce, za to, že nepodceňujete situáciu, že rešpektujete prijaté opatrenia. Že chápete význam ich dodržiavania, čím výrazne znižujete šírenie tejto choroby. Je úžasné, že sa v rodinách navzájom povzbudzujete a pomáhate si.

Prosíme vás aj naďalej o takýto prístup, aby sme spoločne minimalizovali negatívne dopady pandémie v našich rodinách, v našej obci i v celej spoločnosti.  

Želajme si navzájom, nech sme zdraví, silní a statoční...

Ď A K U J E M E