Milý pán kaplán !
Prišla chvíľa, kedy končí Vaše pôsobenie tu u nás v Novej Ľubovni. Vaše kroky a možno to bude aj bicykel , poputuje zo Spiša do Liptova.
Po prijatí tejto správy odchodu, ste poslušne začali zháňať banánové krabice a baliť sa, aby ste na svojej životnej ceste pokračovali ďalej v Okoličnom.
Takéto chvíle rozlúčky sú pre všetkých vždy smutnou udalosťou, a to najmä vtedy, ak má človek pocit, že odchádza veľmi ľudský človek. Myslím si, že práve Vaša ľudskosť, vnímavosť a empatie sú Vaším veľkým darom.
Budeme si Vás pamätať ako človeka, ktorý prešiel okolo každého z nás s úctou a vždy s nejakou otázkou: „Ako sa máte?“, „Aký ste mali deň?“. Deti si Vás budú pamätať ako milovníka bicyklovania a prírody. Určite nezabudnú na to, ako ste ich šibalsky postrapatili po vlasoch, pošteklili, zhodili pero z lavice alebo úplné ticho v triede prerušili krikom – no bola z toho obrovská sranda. No a samozrejme si budú pamätať samé jednotky aj napriek vážnym a dôležitým skúšaniam.
Veľká vďaka patrí Vášmu slovu v homílii. Vaše živé, otvorené a naliehavé gestá a slová hovorili mnoho. Mnoho o snahe priniesť Božie slovo do našich skutkov.
Raz ste v obdivuhodnej pokore povedali: „Keby ste poznali moje hriechy, hnali by ste ma z Novej Ľubovne!“ Keby bolo na nás, určite by sme si Vás tu nechali ešte veľmi dlho. Božia vôľa je však krajšia a hlbšia. Povedal to už aj Dostojevskij: „ Utrpenie a bolesť sú nutné pre každú širokú dušu a pre každé hlboké srdce.“ Smútok sa môže obrátiť na niečo cennejšie.
A keď Vás aj neuvidíme z očí do očí, i tak ste súčasťou mystického Tela Kristovho a takto ste s nami aj naďalej tajomne spojený. Tak ako Ježiš odišiel fyzicky od apoštolov, je s nami až do skončenia sveta. Aj Vy zostávate navždy v našich srdciach, v našich spomienkach i v našich skutkoch, ku ktorým ste nás inšpirovali. Veď predsa nie je málo, keď dieťa pri spomienke na Vaše slová: „Si dobrý chlapec, len tak ďalej“ sa mení a robí dobré skutky. Možno ste zasiali najdôležitejšie semienko jeho života.
Pán Boh zaplať za všetko!
Za fotografie ďakujeme Mgr. Márii Folvarčíkovej