Spomienkový január pre Novú Ľubovňu

Založenie obce 1308

Je len málo obcí na Slovensku, o ktorých sa vie, kedy boli založené. Takých, ktoré by mali čosi ako rodný list, vlastne zakladaciu listinu. Medzi takéto obce patrí Nová Ľubovňa.

Zakladateľom Novej Ľubovne bol syn uhorského palatína Omodeja Abu magister Ján.

Tento vydal 21. januára 1308 v Spišskej Sobote listinu, ktorou poveril akiste tunajšieho Nemca Helbranda, Adiptovho syna, založením obce s menom Ľubovniansky Potok (Liblow Pataka) v údolí potoka Ľubovňa, ako sa vtedy volala dnešná Jakubianka. Helbrand mal pozháňať ľudí, usadiť ich tu v novozaloženej dedine. Na dobu 16 rokov boli oslobodení od akýchkoľvek daní a dávok. Po uplynutí uvedenej doby mali platiť trikrát ročne po 24 poľských grošov za každý lán ako pozemkovú daň a okrem toho mali odvádzať raz ročne 16 grošov ako vojenskú daň. Žiadne iné poplatky a roboty nemali konať.

Dostali však tiež výsadu, že mohli v tunajšom potoku voľne chytať ryby a v okolitých lesoch voľne poľovať. Okrem toho mali aj zvláštnu výsadu, že vo svojom chotári mohli slobodne hľadať zlato, striebornú alebo inú rudu a soľ a mohli ich aj voľne ťažiť. Dalo sa predpokladať, že obrovské kopce na okolí môžu v útrobách skrývať rudy. Samotný šoltýs sa stal dedičným richtárom v obci a okrem toho mohol bezplatne užívať tri lány  zeme, mlyn a pivovar a smel voľne čapovať víno a pivo. Mlyn a pivovar okrem neho nik nesmel mať. Obyvateľov súdil za lúpeže, vraždy a podobné ťažké zločiny zástupca hradného pána, avšak tretina pokút pripadla šoltýsovi. Všetky ostatné menšie zločiny mohol súdiť samotný šoltýs. Zaujímavé je ustanovenie v listine, že pre kostol sa majú vyberať desiatky, ale nie podľa poľského spôsobu, ale podľa spôsobu spišského. V tej dobe sa totiž viedol spor o uvedené územie medzi krakovským biskupom a spišským prepoštom. Na základe uvedenej listiny vznikla obec akiste ešte v tomto roku. V roku 1322, keď Filip Drugeth chcel založiť Jakubany, obec už bola, ale nazývala sa Novou Ľubovňou (Novum Lublo). Nevieme, odkiaľ obyvatelia prišli, či boli Slovákmi alebo Nemcami (Rusíni sem došli len neskôr), v každom prípade tu žili na základe nemeckého šoltýskeho práva.

Nová Ľubovňa sa aj oficiálne počítala medzi „nemecké dediny“ v rámci ľubovnianskeho panstva. Medzi nimi ju uvádza napr. správa arcivojvodu Ernesta cisárovi z roku 1588. Nová Ľubovňa stále patrila k panstvu hradu Ľubovňa. V roku 1364 sa spomína pod menom Neulublow alebo Neu-Lublau.7 V roku 1408 ich dostal spolu s hradom tajný kancelár kráľa Žigmunda Peter Perínsky,8 ale v roku 1410 mu ich panovník zas odňal a dal mu miesto nich iné majetky. Vtedy sa uvádza názov obce Wyliblio, čiže už po maďarsky Nová Ľubovňa (Uj Lubló). Neskôr, v 16. storočí, nachádzame už aj názov Nowa Lubowla, akiste pod vplyvom poľských správcov. Názov Ľubovňa určite pochádza zo slovanského slova Ljubov – láska, sympatia, niečo čo sa páči. Aj slovenčina má slová ako ľúbosť, ľubovať si v niečom, ľúbezný a pod. Pôvodné mesto Ľubovňa (Stará) teda bolo založené v peknom prírodnom prostredí, na brehu rieky Poprad, ktorá práve v týchto miestach  má svoje čaro...

Oslobodenie obce 1945

Oslobodzovanie obce Červenou armádou sa uskutočnilo v rámci Západokarpatskej operácie. Nemecké vojská pred útočiacimi jednotkami Červenej armády ustúpili na čiaru Jarabina - Kamienka - Hniezdne - Nová Ľubovňa. Po preniknutí vojsk 129. streleckej divízie Červenej armády do Starej Ľubovne a jej oslobodení jeden pluk tejto streleckej divízie mal cez Novú Ľubovňu, Kolačkov a Podolínec obísť nepriateľa smerom na Veľký Lipník. Touto úlohou bol veliteľom 129. streleckej divízie poverený 320. gardový strelecký pluk pod velením Andreja Petroviča Fokina. Veliteľ pluku vyslal v smere predpokladaného postupu jazdecký a peší prieskum, aby zistil prostriedky a sily nepriateľských oddielov a ich obranné postavenia. Po prieskume začala bojovú činnosť strelecká rota, posilnená batériou kanónov a čatou mínometov. Nemecké vojsko začalo z obce ustupovať 23. januára 1945. Posledné časti nemeckého vojska opustili obec 24. januára 1945 o 6,30 hodine. Tesne pred ústupom nemecká armáda vyhodila v obci do vzduchu telefónne stĺpy a drevený most cez potok Jakubianku, pričom bolo poškodených asi 10 okolitých domov. Pri ústupe z obce Nemci brali všetko, čo im prišlo pod ruky, najmä kone a dobytok. Prvé prieskumné oddiely Červenej armády postupovali smerom od Šambrona. Do obce prišli v noci z 24. na 25. januára 1945 (okolo 2. hodiny). Obec bola oslobodená bez väčších bojov. V prestrelkách s postupujúcou Červenou armádou, ktoré sa odohrali pred domom Michala Krupku, boli výbuchom granátu ranení dvaja príslušníci Červenej armády a zastrelený jeden nemecký vojak. Ďalší dvaja nemeckí vojaci padli v poli smerom na Kolačkov. Predstavitelia obce a občania vojakov 320. gardového streleckého pluku Červenej armády slávnostne privítali. Jednotky Červenej armády sa v obci zdržali iba krátko. Po vyhnaní Nemcov z obce postupovali smerom na Kolačkov. Ihneď po oslobodení obce 25. januára 1945 bol voľbou utvorený miestny národný výbor (MNV). Jeho predsedom sa stal Alexej Pečarka, podpredsedom Jeroným Smrek, členmi boli Ján Bočkaj, Tomáš Barlík, Martin Jendrichovský, Benedikt Konkoľ...

Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si Monografiu Nová Ľubovňa.

Zdroj: Monografia Nová Ľubovňa ( r. 2007)