Vianočná akadémia 13.12.2015

Najkrajší dar

Ten prvý stromček, čo mám v mysli,

je ako hviezda nad životom.

Ona a on mi na um prišli a ja dnes, starý, myslím o tom,

jak malý chlapec vyjavený, až v hrdle s uviaznutým vzdychom

mám na jazyku jedno meno: Ježiško, Jezu...šepcem ticho.

Jedlička, sviečky, do úžasu privedú oči, ruky, ústa...

V izbe je zrazu toľko jasu!

Salónky do strieborna šuštia,

no a tá hviezda celkom hore je tomu domu na ochranu.

Jablko ešte, potom orech, koník i husár z marcipánu

a celkom dolu, už na zemi darčekov zázrak od Ježiška,

a ja chlapec ešte stojím nemý a piastky od zjavenia stískam ...

Keď sa dnes na ten stromček dívam

(Kedy to bolo? Dávno? Včera?), jedličku rebrík rokov skrýva,

no v samom srdci kvitne viera, že najkrajší dar od dieťaťa

spod všetkých žiarnych Vianoc stromov,

čo najviac mne - chlapcovi sa ráta,

bol ten náš betlehemský domov:

Otcovej ruky tvrdý zamat a rozosmiata šťastná mama.

Menu